Tak ako každý rok, 21. marec patrí ľuďom s Downovým syndrómom.
Rozdielnymi ponožkami sme aj v našej triede prejavili svoju spolupatričnosť, pretože veríme, že rozmanitosť nás obohacuje a že byť odlišným je normálne. O deťoch s Downovým syndrómom sa hovorí, že sú Božie deti, pretože sú čisté, pravdovravné, nepoznajú závisť, nevraživosť a rôzne negatívne prejavy, s ktorými sa v spoločnosti stretávame. My už vieme, že mať kamaráta s Downovým syndrómom je vďaka tomu isté privilégium a príležitosť na to, aby sme osobnostne rástli. Naučilo nás to, že najväčšia radosť zo života pochádza z pomoci druhým.
Vieme, že schopnosti človeka nevypovedajú o jeho hodnote. A to by sme si dnešným dňom ako spoločnosť mali pripomenúť.
1.C, tr. uč. Lisá